Choď na obsah Choď na menu
 


Prvohory

 

Ďalšie obdobie sa nazýva prvohory – paleozoikum (590 – 250 mil. r. ) a skladá sa z kambria, ordovika, silúra, devóna, karbóna a perma.

Kambrium - Začala sa tvorba kostry u živočíchov a tiež vznikli dôležité životné kmene. Vznikajú článkonožce a prvé hlavonožce. Sú tu tiež už morské vápnité riasy a nižšie huby a jednobunkové planktónové riasy. Súš je však predsa len ešte pustá a holá a aj malé percento kyslíka v ovzduší vyvoláva rýchle zvetrávanie hornín. A keďže kvôli kolísaniu vodnej hladiny pribúdali aj plytčiny, bohaté na živiny, vznikali prvé obojživelné rastliny.

Ordovik – Tu vznikajú prvé bezčeľustné stavovce a počet lastúrnikov sa výrazne zvyšuje. Zvyšuje sa aj počet ramenonožcov a ostnakožcov. Z rastlín vznikajú vápnité a nevápnité riasy. Častá sopečná činnosť tvaruje holé skalnaté plochy, zúria silné veterné smršte a páli ostré slnko, Zem je ešte stále nehostinnou oblasťou.

Silúr – V mori sú prvé pancierovité ryby a prvé makroskopické riasy, na Zemi najväčší rozvoj hlavonožcov a prvé suchozemské rastliny.

Devón – prvý prechod obojživelníkov na súš a prvý nelietajúci hmyz. Tiež veľké osídľovanie pevniny rastlinami a začiatok éry výtrusných rastlín. Na rastlinách sa vyvíjajú prvé veľké listy a vznikajú tiež prvé semenné rastliny.

Karbón – na severnej pologuli teplé až horúce podnebie, stredná Európa bola zase v oblasti bohatej na zrážky a na severnej pologuli bola chladná klíma s rozsiahlym zaľadnením, najmä v Južnej Amerike. Mimo Ameriky vznikali obrovské pralesy so stromami vysokými aj 40 metrov. Kmene v močiaroch postupne uhoľnateli a stali a základom vzniku obrovských ložísk čierneho uhlia. Vznikli prvé plazy. Väčšina z nich žila na súši, menšina obývala močaristé oblasti. Živili sa rastlinnou a mäsitou potravou. Z rastlín vznikli prvé ihličnaté stromy, prvé cinká a rastliny s tvorbou semienka začali vyvíjať.
                                                                                                                                                                        
Perm – vlhké podnebie na severnej pologuli sa premieňa na suché a teplé, na mnohých miestach vznikajú púšte. Zo stavovcov žili ryby, obojživelníky a plazy. Nastal rozvoj nahosemenných rastlín a hromadný výskyt ihličnatých stromov a prvé cykasy.
 
prvo.jpg